Menu
Obec Nižná
ObecNižná

Letecká tragédia nad Oravskou Magurou - Vojak Jozef Krošlák (1915 – 1939)

f

Československí letci v Druhej svetovej vojne sa natrvalo zapísali do dejín vojenského letectva. Český spisovateľ František Loucky napísal knihu o letcoch, ktorí zahynuli v bojoch za slobodu. Kniha má názov „Mnozí nedoletěli“. V knihe na 287 stranách popisuje vojnové udalosti spojené s hrdinstvom československých letcov.

Kniha obsahuje dlhý abecedný zoznam príslušníkov letectva aj s miestami, kde zahynuli. Ikonky na mapách určujú aj jedno netradičné miesto a tým je obec Nižná. Z uvedeného dôvodu bol spracovaný článok o tejto udalosti.

Vojak Jozef Krošlák sa narodil 26.9.1915 v Krnči, okres Topoľčany a tragicky zahynul pri leteckom nešťastí 27.6.1939 v katastri obce Nižná, vtedajší okres Trstená. Pred nástupom na prezenčnú vojenskú službu pracoval ako robotník. Od 1.10.1937 bol zaradený ako vojak k leteckému pluku 3. V období od 16.11.1937 do 31.3.1938 absolvoval mechanický kurz so skrátenou poddôstojníckou školou. V čase vzniku Slovenského štátu (14.3.1939) slúžil na letisku Nový Dvor pri Malackách. Toto letisko obsadilo nemecké vojsko. Nemeckí vojaci sa však nesprávali ako ochrancovia mladého štátu, ale ako dobyvatelia. Okamžite zabavili leteckú techniku, zbrane a zariadenie letiska. Protokolárnym prevzatím letiska nemecký veliteľ ochranného pásma gen. mjr. Erwin Engelbrecht zrušil slovenské stráže, zakázal slovenským vojakom opúšťať kasárne a nosiť opasky, čím ich vlastne ponížil. Tieto udalosti nenechali žiadneho zo slovenských voja- kov ľahostajným.

Vojak Krošlák bol koncom marca 1939 premiestnený do Piešťan. Od 1.5.1939 sa stal príslušníkom letky 10. leteckého pluku letca gen. Milana Rastislava Štefánika v Bratislave a bol zaradený do Nitry. Tu stretol svojho priateľa vojaka Pavla Rajtáka (1915 - 2000) rodáka z bratislavského Lamača. Dňa 7.6.1939 sa na letisku v Piešťanoch stala mimoriadna udalosť, osem slovenských letcov vykonalo úlet s leteckou technikou do Poľska, kde sa v tom čase začínal budovať československý odboj. Okamžite boli prijaté bezpečnostné opatrenia, ktoré mali zabrániť podobným prípadom. Tak napr. palivové nádrže lietadiel boli plnené najviac do polovice a po skončení lietania, pri ktorom musel byť prítomný veliteľ letky, mechanici vyberali z motorov štyri sviečky. Hangáre zamkol veliteľ technickej hotovosti a kľúče odovzdal dozornému dôstojníkovi letiska.

V tom čase sa začal odvíjať príbeh neuveriteľne odvážneho pokusu dvoch slovenských vojakov, pomocných leteckých mechanikov, ktorí nemali teoretické vedomosti a praktické skúsenosti v odbore pilotovania lietadiel a predsa sa rozhodli napodobniť úspešný úlet piešťanských letcov. Vojaci využili príležitosť, ktorá sa im zhodou viacerých okolností naskytla a dňa 27.6.1939 o 12.50 hod. uleteli s lietadlom Š-328.250 z letiska Nitra a to aj napriek tomu, že Pavel Rajták, ktorý pilotoval, sedel za riadením lietadla prvýkrát v živote! Namierené mali do Poľska, lenže všetko nakoniec dopadlo úplne inak, ako si mladí vojaci predstavovali.

Historici spomínajú, že vodou na mlyn plánom odvážnej dvojice bola návšteva nemeckého dôstojníka na nitrianskom letisku v pondelok 26.6.1939. Nasledujúci deň po skončení dopoludňajšieho zamestnania odišla väčšina mužstva z letiska do kasární na obed. Na letisku okrem stráže a štartéra zostala len technická hotovosť, ktorá v prípade pristátia cudzieho lietadla mala zabezpečiť jeho ošetrenie. Veliteľom technickej hotovosti bol čatár ďalej slúžiaci Ján Smutný, ktorý však mal o 13.00 hod. nastúpiť do služby barakového dozorného rotmajstra v barakovom tábore pri stanici. Preto ešte predtým, než o 10.45 hod. odišiel z letiska, určil vojaka Pavla Rajtáka za svojho zástupcu a prikázal mu, aby z lietadla Š-325.250 vybral sviečky. Asi o 11.45 hod. prišiel vojak Rajták do mechanickej dielne, kde si vzal kľúče od hangárov č. II a III, k čomu mal ako veliteľ technickej hotovosti oprávnenie. O chvíľu neskôr prišiel za ním do hangáru ďalší člen technickej hotovosti vojak Dezider Janega, ktorého Rajták poveril vyčistením sviečok. Približne o 30 minút neskôr ho v tejto práci vystriedal vojak Buran a Janega odišiel do barakového tábora na obed, ktorého o chvíľu neskôr nasledoval aj Buran. Počas obeda do barakového tábora odišiel aj Pavel Rajták, aby si od čatára Smutného vypýtal kľúče od náradia na dokončenie čistenia sviečok. Keď už okrem vojaka Krošláka a vojaka Rajtáka nebol v blízkosti hangárov nikto, vzali dva padáky (jeden pre pilota – na chrbát a druhý pre pozorovateľa – na lono) a vytlačili lietadlo z hangáru č.II tak, aby mu vytŕčala len vrtuľa. Za riadenie si sadol vojak Krošlák a naštartoval motor. Vojak Rajták potom odpojil hadicu od fľaše so stlačeným vzduchom a vyliezol do priestoru pozorovateľa, kde sa usadil. Bez zahrievania začal Rajták rolovať na južný okraj letiska, kde otočil stroj na sever. Práve vtedy si obaja vymenili svoje miesta – Krošlák zliezol na zem, na sedadlo pilota sa presunul Rajták a nasadil si kuklu a okuliare. (Prečo sa vymenili za riadením nie je známe.) Pohyb lietadla medzitým zaregistroval službukonajúci štartér slobodník prezenčnej služby Jozef Winkelmess, pilot letky 9. Najprv si myslel, že personál letky 10 ide stroj kompenzovať a preto ho presúva do stredu letiska. Keď už bol takmer pri ňom, vojak Rajták s vojakom Krošlákom ho spozorovali. Vojak Rajták ihneď pridal plyn a začal štartovať. Vojak Krošlák znervóznel a začal manipulovať s guľometnou lafetou, aby snáď zabránil tomu, že sa ich niekto pokúsi zastaviť. Vojakovi Rajtákovi sa spočiatku darilo udržiavať priamy smer, ale so zvyšujúcou sa rýchlosťou lietadla začal mať problémy. Štart bol veľmi nepravidelný, na jeho konci bolo lietadlo vychýlené zo smeru až o 90° doľava. Napokon sa mu ale podarilo stroj zdvihnúť do vzduchu a to aj napriek tomu, že štartoval po vetre. Štart lietadla spozoroval aj vojak Pavel Bíleš, šofér letky 9, ktorému sa to hneď zdalo podozrivé. Rozbehol sa preto za veliteľom letky 10 nadporučíkom letectva Františkom Wágnerom, ktorého našiel v budove skladov. Na otázku vojaka Bíleša, či dal rozkaz nejakej posádke k letu, ani neodpovedal a celý bledý sa hneď rozbehol ku hangárom. Stačil ešte zbadať lietadlo, ako v ľavotočivej zatáčke naberá nad nitrianskymi Hrnčiarovcami severný smer a mizne za mrakmi. Najprv chcel nadporučík Wágner dezertérov stíhať na inom lietadle a preto nariadil vrchnému mechanikovi, aby mu ho pripravil. To by však trvalo najmenej 15 minút a preto sa tejto myšlienky vzdal. Ihneď potom dal nastúpiť všetkých výkonných letcov, pričom však zistil, že nechýba nikto! Najprv ani len nenapadlo podozrievať z úletu vojakov Košláka a Rajtáka. Vojak Rajták bol považovaný za najschopnejšieho pomocného leteckého mechanika, ktorý sa vo funkcii veliteľa technickej hotovosti už viackrát osvedčil. Pri technických prehliadkach mu síce niekoľkokrát vytkol nevojenské a príliš demokratické chovanie, ale nijako sa neprejavil úmyslami dezertovať.

Krátko po vzlete lietadlo takmer vrazilo do vŕb, ktoré rástli na brehu rieky Nitra. Po dosiahnutí výšky 800 m zmenil vojak Rajták smer letu na sever, obletel Zobor z východu a pokračoval v lete ponad rieku Nitra, pričom stále stúpal. Let bol spočiatku veľmi nepokojný, ale vojak Rajták postupne získaval cit a istotu v riadení. K udržiavaniu severného smeru mu neskôr slúžil Váh, ktorého tok ho priviedol až pred Žilinu. Tam vletel do mraku, z ktorého sa mu síce podarilo vyletieť, ale stratil orientáciu a začal blúdiť. Udržal však aspoň približný smer na severovýchod. Asi po jednej hodine letu začal motor pracovať nepravidelne, nakoľko vojak Rajták nesledoval palubné prístroje a nevšimol si vysokú teplotu oleja. Motor sa mohol každú chvíľu zadrieť. Len na chvíľu sa vojak Rajták prestal venovať riadeniu, vletel opäť do mrakov, kde stratil kontrolu nad strojom. O tom, čo sa dialo potom, o deň neskôr vypovedal jeden z oči- tých svedkov tejto drámy, štábny strážmajster Emanuel Mikoláš (veliteľ četníckej stanice v obci Podbiel) takto: „Bol som v obci Podbiel pri rieke Orava asi 3 km od miesta dopadu lietadla. Moju pozornosť upútal silný zvuk motora, ktorý podľa môjho úsudku pracoval na plné obrátky. Lietadlo som nevidel, lebo mraky boli nad kopcami vo výške asi 300 m. Neskoršie lietadlo vyletelo z mrakov a kolmo zase išlo hore. To sa opakovalo 5-krát a trvalo to asi 25 min. Pri poslednom výlete z mrakov lietadlo letelo smerom severovýchodným, potom sa ostro stočilo severozápadne a pri tejto zatáčke som videl, ako niekto z lietadla vyskočil. Lietadlo potom šikmo klesalo k zemi a zmizlo mi za obzorom horského hrebeňa. Letcovi sa asi po 50 m otvoril padák, pomaly sa znášal a zmizol mi tiež za obzorom.“

Keď sa vojakovi Rajtákovi ako- -tak podarilo ovládnuť lietadlo, navrhol vojakovi Krošlákovi, aby vyskočili, lebo sa domnieval, že už sú nad Poľskom. Taký bol aj ich pôvodný plán, pretože vojak Rajták sa neodvažoval s lietadlom riadne pristáť. „Vy- škriabal som sa na krídlo, držím sa jednou rukou, vidím, aj Jožko už je vonku takmer celým telom“, tak o týchto okamihoch rozprával o tridsaťpäť rokov neskôr Pavel Rajták novinárovi Milanovi Varsikovi. „V tom momente sa mašina preklopila celkom na jedno krídlo a mňa vymrštilo, takže potom som už nevidel nič. Padám vzduchom, zatiahnem za odisťovacie lanko, zisťujem, že padák mám obrátený na ruby. S hrôzou si uvedomujem, že som si ho zabudol v tom chvate na letisku uviazať. ...šťastie, že som dočiahol rukou dozadu, na chrbte som si rozhádzal laná; nakoniec sa padák vytiahol, trhlo mnou... Keď sa padák konečne roztvoril, roztrhol sa mi popruh pri ruke, chytil som ho do dlane, zaťal som zuby a držal som sa vlastnou silou. Ešte som si všimol, že mašina špirálou padala k zemi a za ňou čosi vialo ako veľká handra, nevedel som, čo to je, aj som sa tomu začudoval“

Vojak Rajták pristál bez zranenia na rúbanisku „Pavková“ pod hrebeňom Oravskej Magury a hneď sa pobral k havarované- mu lietadlu, vzdialenému asi 300 – 400 m (medzi nižnianským Kliníkom, Šustkovou a Zmrázovom), lebo predpokladal, že k nemu pôjde aj vojak Krošlák. Keď k nemu dorazil, už okolo postávali drevorubači a v troskách, čiastočne prikry- tý otvoreným padákom, ležal mŕtvy priateľ Krošlák. Čo sa vlastne stalo? V okamihu, keď sa lietadlo prudko naklonilo a odstredivá sila vojaka Rajtáka vymrštila do vzduchu, vojak Krošlák trhol uvoľňovačom pa- dáku, ktorý sa nárazom vzduchu ihneď otvoril a jeho šnúry sa zachytili o guľometnú lafetu. Počas pádu sa lietadlo otočilo na chrbát a v takejto polohe vrazilo o 14.25 hod. do zeme na stráni „Klín“ pod vrchom „Hliník“ ( asi „Kliník“, pozn. autora) v Oravskej Magure, asi 8 km SZ od obce Nižná. Motor uviazol 2.5 m pod zemou. Vojak Jozef Krošlák utrpel mnohopočetné vonkajšie a vnútorné poranenia, ktorým ihneď podľahol. Šokovaný Rajták najprv nevedel, čo má robiť. Drevorubačom rozprával, že leteli z Nitry do Žiliny, zablúdili a pre poruchu museli vyskočiť. 17- ročného Petra Kanderku, ktorý videl pád lietadla z obce Podbiel a ktorému cesta k troskám netrvala dlho, sa jeden z drevorubačov opýtal, či už idú četníci. Keď povedal, že áno, rovnakú otázku mu ešte raz položil aj Rajták. Keď mu to mladý Kanderka potvrdil, ešte chvíľu sa s drevorubačmi rozprával, zapálil si cigaretu a odišiel do lesa smerom k poľským hraniciam.Po ceste stretol pastiera Tomáša Žuffu z obce Zemianska Dedina, ktorý ho videl odchádzať smerom na Ťapešovo, kam sa mu aj podarilo dôjsť. Stretol však niekoľkých ľudí, medzi nimi aj četníka, ktorí o havárii lietadla vedeli a nemohol im teda zatajiť, kto je. Rezignovane sa nechal odviezť na najbližšiu četnícku stanicu, ktorá bola v obci Lokca. Najprv rozprával historku a prelete do Žiliny, zablúdení a poruche, ale onedlho bol odhalený a zaiste- ný.

Na druhý deň ráno ho prevzala vojenská eskorta vojaka Pavla Rajtáka a cez Dolný Kubín putoval do Vojenskej väznice v Bratislave, kde bol už 29.6.1939, respektíve 4.7.1939 odsúdený Vojenským súdom na 25 rokov ťažkého žalára. Ale už 23.7.1939 sa mu z väzenia podarilo utiecť do Maďarska, odkiaľ sa chcel dostať do Juhoslávie. V Maďarsku však bol zadržaný a keďže uviedol, že na Slovensku nechce žiť, bol internovaný. Z internačného tábora v Aszóde sa mu podarilo ujsť až 15.10.1944, no opäť bol chytený a uväznený v Budapešti, odkiaľ sa mu napokon 5.1.1945 podarilo definitívne utiecť.

Slovenská armáda požiadala o pomoc Obec Nižnú a tak po- mocou piatich konských záprahov s vozmi (drabiňákmi) bolo lietadlo zvezené do Nižnej na Vintišku a stadiaľ na železničnú stanicu. Telesné pozostatky vojaka Jozefa Krošláka boli taktiež zvezené do márnice nižnianskeho cintorína. Po povo lení vojenských orgánov bola vojak Krošlák pochovaný na nižnianskom cintoríne. Obrad vysluhoval rodinou vojaka Krošláka prizvaný evanjelický pastor, čo nebolo obvyklé v typicky katolíckej Nižnej. Verím, že ešte v Nižnej a okolí žijú pamätníci, ktorí si spomínajú na túto udalosť z obdobia pred Druhou svetovou vojnou. –

PhDr. Jozef Turčák

Dátum vloženia: 17. 8. 2016 17:52
Dátum poslednej aktualizácie: 27. 5. 2020 18:03
Autor: Martin Žuffa

Univerzálny prekladač

Preklad (translations)

Pozývame Vás

fvf

Інформація для yкраїнців

Натисніть, щоб збільшити

f

f

f

Sviatky a výročia

Meniny má Vavrinec, Lars, Laurenc, Laurus, Lorenc, Vavro

Zajtra má meniny Zuzana, Trojan, Dulcia, Dulcinela, Dulcínia

Aktuálna teplota - Nižná

10.8.2022 16:38

Aktuálna teplota:

23.1 °C

Vlhkosť:

43.3 %

Rosný bod:

10 °C

Predpoveď počasia

dnes, streda 10. 8. 2022
takmer jasno 20 °C 11 °C
štvrtok 11. 8. slabý dážď 20/10 °C
piatok 12. 8. takmer jasno 23/9 °C
sobota 13. 8. slabý dážď 24/13 °C

Upozornenie na monitorovanie


kamery

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 2
DNES: 512
TÝŽDEŇ: 2227
CELKOM: 1271349

Družobné mestá a obce