Menu
Obec Nižná
ObecNižná

Ľudia v starobylom osídlení nad Nižnou jedli strukoviny, hovädzinu, na tanieri sa im objavil aj bobor

Ľudia v starobylom osídlení nad Nižnou jedli strukoviny, hovädzinu, na tanieri sa im objavil aj bobor

Zverejnili závery archeologického výskumu.

Väčšinou nenájdu nič. Majú skvelý deň, ak objavia aspoň malinký úlomok keramiky. Niekoľkodňové alebo niekoľkotýždňové hrabanie sa v blate strieda niekoľkomesačné skúmanie a analyzovanie desiatok odobratých vzoriek v laboratóriách. A nielen na Slovensku, ale aj v Poľsku a dokonca i v Amerike.

Archeologička Barbora Lofajová Danielová z Oravského múzea P. O. Hviezdoslava už šesť rokov skúma nižniansky vrch Ostražica.

Najnovšie výsledky archeologického výskumu prezentovala na sklonku februára v Nižnej. Podarilo sa jej spresniť pôvodné datovanie pravekého sídliska, zistiť, čo ľudia jedli, čo pestovali a ako pracovali.

 

Našli jamu na odpadky

Písal sa rok 2018, keď partia mladých ľudí pod vedením archeologičky Barbory Lofajovej Danielovej vykopala prvé sondy na Ostražici. Cieľom bolo zistiť viac informácií o vnútornom priestore starobylého hradiska. Vstupných informácií bolo minimum. Vedeli len to, že ide o hradisko z doby halštatskej.

„Už vtedy sme našli množstvo sídliskových objektov, pozostatkov po hospodárskych budovách, odpadových jamách, kde ľudia hádzali odpad,“ hovorí odborníčka.

„Dokázali sme, že Ostražica bola určite nepretržite osídlená od 650 až 700 rokov pred Kristom až do roku nula, či dokonca až 1. storočia po Kristovi.“

Unikátny model

S pomocou Tibora Lieskovského sa podarila unikátna vec. Zo špeciálnych, takzvaných lidarových snímok vytvorili model Ostražice bez vegetácie, na ktorom jasne vidieť starodávne opevnenie aj s akropolou.

Model je prístupný na obecnom webe. Dá sa podľa potreby otáčať a približovať. Obsahuje aj desať bodov, na ktorých sa po rozkliknutí zobrazí text so zaujímavosťami o archeologickom výskume. Model: aktuality/kultura/3d-model-hradiska-ostrazica

„V roku 2019 sme robili sondy na overenie, či val opevnenia skutočne klesal strmo nadol s viac ako 25-stupňovým uhlom,“ hovorí Barbora.

„Zistili sme, že val komorovej konštrukcie pochádza z obdobia 4. – 3. storočia pred naším letopočtom. A zo severnej strany obkolesuje akropolu. Pôvodne sa autori domnievali, že uzatváral len akropolu. Ukázalo sa však, že uzatvára rozsiahlejšiu plochu vrátane svahu, čo je dobre viditeľné aj na lidarových snímkach.“

 

Nie vápenec, ale pieskovec

Nové výskumy vyvrátili pôvodnú domnienku, že teleso valu bolo prázdne a chodievali cezeň ľudia. Barbora s pomocníkmi v ňom totiž našli mohutný štrkový násyp.

„Vyplnili komorový val a zodvihli terén o niekoľko metrov. Val mohol mať aj 3 – 4 metre. Musela to byť veľmi impozantná stavba. Pod valom sme našli zvláštnu vec – prepálenú vrstvu, v ktorej bola jamka so spálenými kostičkami a praslenom. Vyzeralo to ako hrob. Analýza ukázala, že išlo o zvieracie kosti. Pritom nie je náhoda, že to tam bolo. Možno to bola základová obeta, akýsi dar pred postavením valu.“

 

"Takéto obety boli v tom čase pomerne bežné.“

Zaujímavosťou je tiež materiál, z ktorého bol val a vlastne aj zvyšok sídliska postavený. Hoci je Ostražica vápencový kopec a teda na ňom dominuje biela farba, všetky kamene na niekdajšom osídlení boli pieskovcové.  „Na vale sú takmer všetky rovnaké, akoby boli vyformované do konštantných veľkostí, ťažené a pripravované  určite inde, niekde v okolí, a na vrch následne dovezené. Musela to byť veľmi prácna robota, lebo z pieskovcov aj vyrovnávali terén, vidieť ho na mnohých miestach. Ľudia tam všetok kameň museli vyniesť.“

Výskum tiež odhalil množstvo terás viditeľných aj na špeciálnom modeli. Väčšina je novšieho datovania. Sú pozostatkom terasového poľnohospodárstva. V lese sú však aj také, kde sa odborníkom podarilo dokázať, že boli využívané už v dobe železnej, teda dve až tritisíc rokov dozadu.   

 

Analýza až v Amerike

Pavol Čaplovič, ktorý Ostražicu skúmal v 50. rokoch minulého storočia, predpokladal, že opevnenie aj val pochádzajú z rovnakého obdobia. Nové výskumy však ukázali opak. „Síce sme v opevnenom areáli jednoznačne potvrdili osídlenie z doby halštatskej, no v tom čase, teda 7. až 6. storočie pred Kristom, nebola Ostražica opevnená valom, do úvahy prichádza len palisáda. Valové opevnenie vzniklo až neskôr, v 4. storočí pred Kristom.“

Nové datovanie sa odborníkom podarilo vďaka množstvu vzoriek, ktoré skúmali špeciálnou rádiokarbonovou analýzou najskôr v poľskom Krakove a niektoré neskôr dokonca aj v americkom Los Angeles.

 

Mäso aj obilniny

Archeológovia však zo vzoriek nezistili len dátum vzniku osídlenia, ale mnoho zaujímavostí aj zo života vtedajších ľudí. Rastlinné zvyšky analyzovala archeobotanička Mária Hajnalová, zvieracie kosti Katarína Šimunková. Zistili, že v dobe halštatskej mali ľudia na Ostražici radi hrach, bôb, ľaničník, ba dokonca mak. Plodiny pestovali sprvoti na malých políčkach, neskôr aj na väčších poliach, kde sa už objavili aj rôzne druhy pšenice. 

Vtedajší ľudia boli najmä pastieri, keďže žili v horskom prostredí. Pásli ovce, kozy, hovädzí dobytok. A tie aj jedávali. Potvrdzujú to analýzy vzoriek zvieracích kostí. „Okrem týchto zvierat sme našli aj kosti prasiat, sliepok, jeleňa či srnca. Zaujímavosťou sú zvyšky kostí bobra. Jedálniček vtedajších ľudí bol naozaj rozmanitý,“ hovorí Barbora Lofajová Danielová.  

 

Všetko spálili

Je ťažké určiť, koľko ľudí mohlo žiť v takom opevnení, aké sa vynímalo nad Nižnou. Archeologička však predpokladá, že skôr sa dalo počítať na desiatky než na stovky. Taktiež si ale myslí, že neďaleko bola určite ďalšia lokalita, takže sociálne väzby ľuďom nechýbali. 

Spoločnosť bola určite rozdelená na chudobných a bohatých, svedčia o tom najmä nájdené hroby z toho obdobia. „Niektoré hroby majú veľmi bohatý inventár,“ hovorí Barbora Lofajová Danielová. Problém je však v tom, že všetky hroby sú žiarové, v lužickej kultúre totiž mŕtvych spaľovali. Predkovia si dali obrovskú námahu s výstavbou pohrebnej hranice, museli vedieť, aké drevo použiť, použili obrovské množstvo materiálu, vynaložili množstvo námahy a snahy, aby hranicu vybudovali a nezostalo z nej nič iba jedna prepálená jama a hrsť kostičiek. „Tie potom pozbierali a vložili do urny. Často si dali námahu ešte aj s tým, na spodok dali kosti nôh, navrch kosti lebky. S človekom však skoro vždy zhorelo všetko, vrátane šperkov. Málokedy pridali niečo navyše do hrobu. Preto je na Orave veľmi ťažké určiť rozvrstvenie a postavenie obyvateľstva.“

 

Takéto mali domčeky

Donedávna bol ako archeologická lokalita známy len vrchol Ostražice. Archeologička s dobrovoľníkmi však za ostatné roky našli niekoľko ďalších, historicky veľmi zaujímavých lokalít. „Jeden pán z dediny nás upozornil, že v lesíku v jazvečej nore našiel veľa črepov, ktoré sú podľa neho praveké,“ spomína Barbora Lofajová Danielová. Boli sme sa tam pozrieť a naozaj. Z krátkeho výskumu sme zistili veľa zaujímavého.“

V zemi bolo množstvo keramických úlomkov, zlomok tkáčskeho závažia, rôzne fragmenty mazanice, čo bola hmota z hliny, obilia, kamienkov, hnoja či slamy, ktorá sa kedysi používala na steny akoby izolácia. Po čase odpadla a ľudia ju nanášali nanovo. Vďaka tejto stvrdnutej mazanici dnes dokážu odborníci povedať, v akých obydliach ľudia na Ostražici žili.   

„Vieme, že v lokalite Hldočín bolo sídlisko so zrubovými stavbami, so stavbami s prútenou konštrukciou, aj stavby so stenami obitými doskami. Mohlo ísť nielen o obydlia, ale aj rôzne iné hospodárske stavby, napríklad dielne či prístrešky pre zver. Z jednej sondy sme analyzovali vzorku z hovädzieho dobytka a datuje nám aj toto sídlisko do doby železnej.“      

Okrem tejto je vďaka podrobnému povrchovému prieskumu okolia Ostražice, ktoré vykonávalo Oravské múzeum, obec Nižná a členovia Spolku Septentrio, o. z. čiastočne zmapovaných ďalších sedem lokalít. Možno predpokladať, že v dobe železnej mal sídelný areál v okolí Ostražice 300 hektárov vrátane lúk, pasienkov, polí a lesov, ktoré využívali ľudia na zber dreva, kameňa a lov divej zveri.

Autor: NADEŽDA CHOVANČÁKOVÁ

Zdroj:  https://myorava.sme.sk/c/23289006/vzorky-z-hradiska-na-ostrazici-skumali-az-v-los-angeles.html

Dátum vloženia: 5. 3. 2024 9:22
Dátum poslednej aktualizácie: 5. 3. 2024 9:26
Autor: Martin Žuffa

Univerzálny prekladač

Preklad (translations)

Klikni pre prelinkovanie

Pozývame Vás

d

d

f

d

Інформація для yкраїнців

Натисніть, щоб збільшити

f

f

f

Ovzdušie v obci

Sviatky a výročia

Meniny má Marek, Izmael, Marko, Markus

Zajtra má meniny Jaroslava

Aktuálna teplota - Nižná

25.4.2024 16:04

Aktuálna teplota:

12.6 °C

Vlhkosť:

50.8 %

Rosný bod:

2.7 °C

Predpoveď počasia

dnes, štvrtok 25. 4. 2024
dážď so snehom 7 °C 0 °C
piatok 26. 4. takmer jasno 11/-2 °C
sobota 27. 4. slabý dážď 14/2 °C
nedeľa 28. 4. jasná obloha 18/5 °C

Upozornenie na monitorovanie


kamery

Návštevnosť

Návštevnosť:

ONLINE:8
DNES:884
TÝŽDEŇ:3166
CELKOM:1750585

Družobné mestá a obce