Prejazd Skorušinou 2018

Poväčšine býva o takomto čase prvá väčšia obleva, lenže táto zima je na sneh aj mráz tohto roku akási skúpa a tak je tu obleva každú chvíľu. Oblačníci predpovedali na piatok 20 až 30 cm snehu, no spolu so silným vetrom to zasiahlo len východ. My sme sa museli uspokojiť aspoň s malým popraškom. Nedeľné ráno s -2 °C a vysokou oblačnosťou dávalo nádej na celkom dobrý začiatok. Štart bol vo Vitanovej, kde  sme sa presunuli autobusom a v areáli SKI Vitanová nás vyviezli lanovkou na Vrchdolinky (950m). Výhľady tento krát neboli ideálne, pretože na tatranské končiare sa naťahovala čoraz väčšia oblačnosť.

Spravili sme si spoločné foto a vydali sa na trať. Netrvalo to dlho, keď sa zrazu husto rozsnežilo. Bolo to ako v rozprávke. Konečne pravá zimná idylka! Stopa bola ideálna, ani pomalá , ale ani rýchla.

Vyšli sme na Skorušinu, kde  sme sa občerstvili z vlastných zásob a pokračovali ďalej, pretože nás začali prsty  poriadne oziabať. Keďže s nami bola aj staršia dcéra, dostal som poriadne vyžrať.  „  Je mi zima! Už tu v živote nepôjdem!“ Darmo som sa jej snažil vysvetliť, že v zime býva zima a ešte keď sa prestaneš hýbať. To nie je ako sedieť doma v teple a ťukať prstami do počítača alebo telefónu.

Celkovo sa prechodu zúčastnilo 57 bežkárov. Kto mal chuť, po skončení si mohol zájsť  na výbornú  „Kajanovú“ klobásu, ktorá bola pripravená u Šimánka.

Ja som tento krát  z rodinných dôvodov skončil v Habovke. Keď sme zišli dolu Lánmi, dcéra sa ma opýtala: „ Oci a môžem ísť aj nabudúce?“

A čo Vy, nepridáte sa? Dovidenia priatelia.

Text: L.Capko
Foto: M.Benian, Ľ.Franko